O tom, že aj v
Linuxe existujú programy s
pekným grafickým rozhraním
na ripovanie CD (legálnych, prirodzene:), netreba pochybovať. Dnes si
opíšeme ten vari najčastejšie používaný a bežne dostupný v linuxových
distribúciách- Grip.
30.8.2004 08:00 | Marian Ščerbák | přečteno 9885×
Program nájdete okrem väčšiny distribučných CD a linuxsoftu aj na domovskej stránke projektu. Verím, že s inštaláciou problémy mať nebudeme.
Ako napovedá názov programu, Grip je primárne určený určený pre prostredie Gnome, využíva totiž knižnicu GTK+, ale ani iné prostredia mu nerobia problémy. Prvýkrát som sa s ním stretol už v Mandrake 8.0 vo verzii 2.95, čo je teda v linuxovom svete už veľmi dávno... Najnovšia verzia má číslo 3.20-1.
Program pracuje v dvoch základných módoch: ako prehrávač CD, alebo grabuje hudobné súbory z optických diskov na harddisk.
Po spustení programu (hoci aj príkazom grip
s
parametrami) je
potrebné skontrolovať
jedinú vec: či je správne nastavená naša CD mechanika. Najjednoduchšie
to
zistíme po vložení hudobného CD. Ak sa na záložke Tracks
objaví zoznam
skladieb, je to v poriadku. Ak nie, potrebné políčko nájdeme na
záložkách Config
a CD
. Vyplníme správne CDRom
device
napríklad ako /dev/cdrom
, alebo /dev/scd0
(pri napaľovačkách). Ostatné nastavenia už vlastne nie
sú ani potrebné,
napriek tomu si na tejto záložke ešte môžeme určiť napr. neprerušené
prehrávanie, autoplay po vložení CD a iné bežné voľby.
Na karte Rip
je možné zvoliť ľubovoľný nástroj na ripovanie, t.j. samotné
vytvorenie zvukových súborov v nekomprimovanom formáte (wav) na disku.
Väčšinou postačí defaultný (aspoň v Mandrake) grip (cdparanoia)
.
Použiť môžeme
aj cdda2wav
, resp. iné rippery, ktoré nájdeme napríklad
na linuxsofte.
Môžeme si tu nastaviť aj kontrolu kvality ripovania (presnejšie: vypnúť
ju). V
Rip file format
si zvolíme miesto a formát výsledného
súboru
(napr.~/dokumenty/hudba/%A/%d/%n.wav
). Čo presne znamenajú
znaky %A %d
%n
si nájdeme v dokumentácii. Konkrétne tento súbor bude vytvorený v
adresári
~/hudba/interpret(Artist)/meno_Disku/meno_skladby(Track).wav
.
V Rip
a Options
máme možnosť zvoliť si
pár drobných nastavení, príp. vykonanie
nejakej akcie ešte pred komprimáciou súboru wav.
Na záložke Encode
si nastavíme samotný program na kódovanie hudby (encoder). A tu je
jadro problému... Vzhľadom k tomu, že mp3 je patentovaný
formát (z čoho vyplývajú právne a následne aj finančné problémy),
súčasťou (nových) distribúcií nie je
encoder na prevod do tohto
formátu. Defaultnym enkodérom (v Mandrake) je oggenc
.
Použiť však
môžeme aj ďalšie (ak si ich doinštalujeme): bladeenc
,
populárny lame
(je skvelý práve na mp3), gogo
,
flac
a iné. Ako
výstupný formát si určite vyskúšajme aj ogg, pretože je
otvorený a údajne (ako jedna pani povedala:-) aj kvalitnejší pri
porovnateľnom bitrate (veľkosti
dátového toku) a veľkosti kompresného pomeru. Konečné slovo pri výbere
formátu však pravdepodobne bude mať náš sluch...
V Encoder
a Options
si môžeme nastaviť zmazanie wav súboru po kompresii, vytvorenie a
formát
playlistu, veľkosť bitrate, a pridanie záznamu do SQL databázy (ešte
spomenieme). Z
ďalších nastavení si uvedieme ešte možnosť nastavenia internetových
databáz
CD (defaultne: freedb.freedb.org), proxy servera a veľa ďalších
vlastností.
S Gripom sa pracuje veľmi intuitívne. Prehrávanie CD prebieha klasickým spôsobom. Môžeme si vybrať spôsob prehrávania skladieb (opakovanie a pod.), alebo si vyberieme zmenšenie aplikácie stlačením príslušnej ikony. Vtedy nám z Gripu ostane iba display a ovládanie.
Pri ripovaní si na
záložke Tracks
kliknutím vyberieme skladby na
spracovanie,
a na záložke Rip
stlačíme príslušné
tlačidlo: Rip Only
(vytvorí iba súbor wav), resp. Rip+
encode
(súbor rovno aj zakóduje).
O rýchlosti a úspešnosti procesu(ov) sme informovaní "smajlíkmi"; čím širší úsmev, tým to ide lepšie :-) Pri výbere viacerých skladieb tieto procesy prebiehajú simultánne, jedna skladba sa ripuje a druhá kóduje.
Dôležitá vec, ktorú sme ešte
nespomenuli, sú ID3 tagy. Sú to vlastne
popisy jednotlivých skladieb. Vypisujú sa po kliknutí na príslušnú
ikonu. Program podporuje ID3 Tagy v oboch verziách. V prvej verzii
je počet týchto informácií obmedzený na 128
bytov. V druhej to je inak a môžeme do nich ukladať aj
obrázky. Problém však je v tom, že Grip s verziou 2 ID3 pracuje iba
vtedy, ak je skompilovaný s ich podporou a máte
nainštalovaný aj požadovaný balík id3lib
. Ten, ale aj
bližšie
informácie o id3v2 nájdete na stránke id3lib.sourceforge.net.
Na záver by som ešte chcel spomenúť program DigitalDJ. Podporuje Grip a dodáva mu ďalší rozmer, konkrétne funkciu "jukeboxu". Nájdete ho na rovnakých stránkach ako Grip, pretože autorom oboch programov je Mike Oliphant. Pracuje s MySQL databázou, kde ukladá informácie o ripovaných skladbách. Po výbere skladieb ich potom prehrá pomocou externého programu, pričom dokáže aj iné zaujímavé veci. Celkom šikovná vecička.
Vzhľadom k politike niektorých firiem je možnosť tvorby mp3 v Gripe trochu zložitejšia. Ak si však stiahneme nejaký externý enkodér (alebo aj knižnicu id3v2), nemal by sa nikto sťažovať na to, že Grip neurobí s prehľadom to, čo treba. A pritom nemusíme platiť za jeho používanie, netreba sa obávať jeho pádu a ani inštalácie Spyware. Na grabovanie v Linuxe (aj FreeBSD) teda nemusíme používať iba príkazový riadok, ale napríklad aj tento obľúbený program.