Odpoveď na túto otázku na prvý pohľad potrebujú začiatočníci. Dúfam,
že si niečo nájdu aj pokročilejší používatelia (najmä v časti o zdrojákoch).
10.3.2004 18:00 | Quaniu | přečteno 27127×
Softvér pre Linux je dodávaný buď ako binárne súbory (niečo podobné setup.exe pre Windows) alebo zdrojové. Je samozrejmé, že program je vytvorený v zdrojovom kóde. Následne je poskytnutý tento kód a s oneskorením aj ako binárny (.rpm). Často dochádza k tomu, že pri uvoľnení RPM balíku existuje novší zdroják. Ak chcete mať len to najnovšie, smelo sa pusťte do zdrojákov. Nemá význam čakať na "staré" verzie. Pozrime sa bližšie aké máme možnosti.
Inštalácia je nutná ako root, aby ste mali právo zapisovať do systémových adresárov. Keďže nevidíte do toho, čo to urobí, musíte dôverovať tvorcovi RPMka. Môžete pri tom poškodiť systémové knižnice, nainštalovať trójskeho koňa a pod. Je nevyhnutné sťahovať balíky z dôveryhodných zdrojov.
Ak máte balík a chcete inštalovať skontrolujte si:
Balík sa nenainštaluje, ak dôjde ku konfliktu v závislostiach alebo ak máte iné verzie knižníc ako vyžaduje. Dajú sa vytvoriť symbolické odkazy, ale v prípade RPM to nie vždy pomôže.
Na screenshote je konflikt v závislostiach. Ten je jednoduché vyriešiť programom KPackage. Stačí ním otvoriť požadovaný balík, zvoliť INŠTALOVAŤ a zaškrtnúť nahradiť súbory.
Veľmi užitočný parameter, ktorý sa mi neraz oplatil je --nodeps
.
V termináli zaručuje inštaláciu bez ohľadu na závislosti.
rpm -i balík.rpm --nodeps
Pri takýchto rizikových zásahoch do systému, čo predpripravený balík predstavuje, je nutné overiť digitálny podpis balíku, jeho kontrolný súčet, a to nasledovne:
rpm --checksig balík.rpm
[user@localhost]$ rpm --checksig k3b-0.11-db.i686.rpm k3b-0.11-db.i686.rpm: sha1 md5 V PORIADKUa tiež
rpm --K -nopgp balík.rpm
Keďže bezpečnosť je na prvom mieste, odporúča sa rozbaliť a skontrolovať jednotlivé komponenty nástrojmi UNRPM, RPMUNPACK. (ftp://metalab.unc.edu/pub/Linux - veľmi kvalitné ftp).
Ak chcete svoje RPM použiť na inej distribúcii Linuxu alebo hľadáte program, ktorý dokáže konvertovať medzi formátmi RPM, SLP, DEB, TGZ, vyskúšajte ALIEN a MARTIAN.
Zdrojáky sú programy napísané priamo v programovacom kóde. Je to jedna z výhod Linuxu, že máme možnosť kompilovať priamo zo zdrojových kódov. Prináša to hneď niekoľko výhod:
Pokiaľ vám pri pokuse o rozbalenie a kompilovanie nejakého archívu dôjde
k chybám, môže to byť preto, lebo niektoré programy majú byť kompilované
buď z domovského adresára, alebo zo špecifických adresárov napr.
/
, /usr/src
, /opt
. Najmä do adresára
/opt
sa inštalujú programy určené pre rôzne komerčné
verzie Unixov. To vedie k chybám ak takýto adresár neexistuje. Treba
ho ako root vytvoriť, nainštalovať daný program a súbor pridať
do premennej PATH prostredia. Alebo súbor /opt
vytvoríte
ako symbolický odkaz na adresár /usr/local/bin
.
Prečítajte si dokumentáciu k súboru (README, INSTALL) a v prípade
potreby upravte konfiguračný súbor Makefile. Riaďte sa pokynmi
v dokumentácii. Za normálnych okolností neupravujte súbor Imake. Drvivú
väčšinu programov nainštalujete príkazom make install
, ktorý
zabezpečí nakopírovanie súborov tam, kde patria.
Niektoré projekty založené na skriptovaciom jazyku Python sa môže inštalovať
z adresárov /coll
, /pack
. Sú založené na inej
metóde vytvárania archívov softvérových balíkov. Pravdepodobne budete
v tomto prípade potrebovať balík
PACK-COLLECTION.
xmkmf -a
alebo INSTALL
alebo
./configure
z tohto adresáramake clean, make Makefiles,
make includes, make depend
make
make install
PRÍKLAD
Tento príklad je všeobecný, prečítajte si dokumentáciu. V Konquerore
kde máte rozbalený zdroják kliknete na NÁSTROJE a OTVORIŤ TERMINÁL.
Zadávajte:
./configure make su root heslo make install
Pri zostavovaní programu je kľúčovým súborom súbor Makefile
.
Je to skript na preklad a zostavenie spustiteľných programov. V určitej
fáze spustí program gcc
(alebo cc
).
Tento proces vytvorí
zo zdrojových súborov spomínané spustiteľné programy. Je to procesor,
prekladač a linker zároveň.
Spustenie programu make
sa obyčajne vykoná príkazom
make
. Týmto sa zostavia všetky
spustiteľné súbory daného balíka.
Iné možnosti programu make
:
make install
)make clean
)make -p
) Vypíše operácie,
ktoré chce uskutočniť.Makefile
používajú len úplne najjednoduchšie
programy. Zložitejšie
programy vyžadujú jeho úpravu podľa umiestnenia knižníc, hlavičkových súborov
atď. Dochádza k tomu hlavne vtedy ak sú na preklad potrebné knižnice X11. Túto
úlohu zastúpia príkazy imake
a xmkmf
.
Program imake
vytvorí podľa súboru Imakefile
súbor Makefile
nastavený pre váš systém. Vo väčšine prípadov
budete spúšťať skript xmkmf
. Je to rozhranie k programu
imake
. Čiže ak v archíve nájdete súbor
Imake
, musíte spustiť xmkmf Xmkmf
a
make
budete musieť spustiť ako root
. Určite
si prečítajte README alebo INSTALL, obsahuje potrebné informácie.
Xmkmf
budete musieť spúšťať s parametrom -a
, aby
došlo k automatickému vytvoreniu Makefile
a spusteniu
make includes
a make depend
. Týmto sa
nastavia premenné a nadefinuje sa umiestnenie knižníc pre prekladač
a linker. V niektorých (možno vo väčšine) neobsahuje distribúcia
Imake
, ale skript INSTALL (spúšťa sa sh install
),
alebo configure
(spúšťa sa ./configure
). Plnia
rovnakú úlohu. Tu tiež platí: Všetko je v README (INSTALL).
Make install
spúšťajte ako root
. Program
sa nainštaluje napríklad do /usr/bin
, alebo
/usr/local/bin
, /usr/local/kde/bin
,
/usr/X11R6
. Skontrolujte práva programu, či ich môžete
ako "smrtelník" spustiť.
Niekedy bude nutné, aby ste pred kompiláciou aplikovali nejaké zmeny v súboroch patch a diff. Či to potrebujete, to sa dozviete v dokumentácii. Použite k tomu program PATCH.
Sami sa rozhodnite, ktorá inštalácia vám viac vyhovuje. Popis kompilácie zdrojákov vyzerá zložitejšie, ale nie je to tak. Je to rovnako jednoduché, len má viacej možností, ak sa to na prvý pokus nepodarí.
Veľa úspešne nainštalovaných programov želá Quaniu.